"Do nich sa vrážalo cesto. Potom sa vyklopilo a dalo upiecť. Od
polovice 19. storočia medovnikárske formy už ustúpili a nastúpili
plechové vykrajovačky, ktoré poznáme aj dnes. Medovníky, ktoré vznikali
z vykrajovačiek, si už ľudia alebo medovnikári zdobili nálepkami,
rôznymi polevami alebo zrkadielkami. Tie sa používali hlavne na
srdiečkach," priblížila Andrejová.
Podľa jej slov sa ľudia prinavracajú k dreveným formám a je možné nájsť
rezbárov, ktorí ich vyrábajú. Ako povedala, medovnikárstvo ľudí zaujíma
aj v súčasnosti. "Myslím si, že je to také prinavrátenie sa k tradíciám.
Aj súčasná generácia pečie medovníky. V minulosti to bolo špecializované
remeslo a ľudia sa tým aj živili. Bol to darček z jarmoku alebo púte,
čiže nekupovali sa nijaké hračky pre deti a ani mládenec nekupoval
svojej dievčine kvet, ale kúpil jej medovník, čo bol vlastne symbol
lásky. Keď sa priniesli domov, tak najprv boli vystavené v prednej izbe
za oknom určitý čas, a až po tom čase ich mohli deti zjesť. Dnes je to
skôr už symbol Vianoc," povedala Andrejová.
Lektorka Kaštieľa v Stropkove Jana Slivková tvrdí, že v rodine tradíciu
medovnikárstva nemajú. Zaujala ju však tvorba Stropkovčanky Anežky
Madzinovej. "Najčastejšie používam bielu polevu, lebo si myslím, že
je taký pekný kontrast tmavý medovník a biela poleva. Je možné využiť aj
farbu. V minulosti sa používali farbivá prírodného charakteru, teraz sa
dá kúpiť potravinárska farba. Čo sa týka zdobenia, dá sa to robiť
linkou alebo vypĺňať celú plochu. Vtedy je však potrebné mať redšiu
polevu, lebo by to nebolo jednoliate. Po vyschnutí je možné medovník
ozdobiť aj cukrovými guľôčkami a posypmi," priblížila výrobu medovníkov Slivková.